„Mám si pustiť domov úplne cudzieho človeka?“
Táto otázka je úplne prirodzená.
Keď rodina začne uvažovať o opatrovateľke pre svojho rodiča, jednou z prvých obáv často nie je cena ani rozsah starostlivosti.
Je to dôvera.
Kto bude chodiť k mame domov?
Môžeme tomu človeku veriť?
Ako ho prijme otec?
Čo ak si nebudú rozumieť?
Môžeme mu nechať kľúče?
A čo súkromie seniora?
Sú to rozumné otázky.
Riešením však nie je odmietnutie pomoci. Riešením je, pomoc nastaviť bezpečne a postupne.
V mnohých európskych krajinách je pomoc priamo doma bežnou súčasťou starostlivosti o seniora.
Domáca starostlivosť nie je nič neobvyklé.
Profesionálna pomoc poskytovaná priamo v domácnosti je jednou zo štandardných možností, ako umožniť starším ľuďom zostať čo najdlhšie vo svojom známom prostredí.
Niekde opatrovateľ prichádza na niekoľko hodín denne. Inde rodiny využívajú pravidelné denné návštevy, nočnú pomoc alebo aj opatrovateľov, ktorí určitý čas bývajú priamo v domácnosti seniora.
Modely sa medzi krajinami líšia, ale myšlienka je rovnaká:
Senior nemusí odísť zo svojho domova, ale pomoc môže prísť za ním.
Aj európske systémy dlhodobej starostlivosti sa čoraz viac orientujú na kombináciu domácej, komunitnej a pobytovej starostlivosti podľa potrieb konkrétneho človeka.
„Cudzia osoba“ nemusí zostať cudzou
Každý človek, ktorého dnes poznáte, bol pre vás kedysi cudzí.
Rovnako je to s opatrovateľkou.
Prvé stretnutie nemusí znamenať, že jej nasledujúci deň odovzdáte kľúče od bytu a necháte ju so seniorom celý deň.
Dôvera sa môže budovať postupne.
Napríklad:
Prvé stretnutie – rodina je prítomná a všetci sa spoznajú.
Ďalšia návšteva – opatrovateľka strávi so seniorom krátky čas v prítomnosti rodiny.
Skúšobná pomoc – dve alebo tri hodiny, počas ktorých rodina zostane dostupná.
Pravidelná spolupráca – až keď vidíte, že senior aj rodina sú spokojní.
Takýto postup dáva čas obom stranám.
Aj seniorovi.
Aj opatrovateľke.
Nehľadajte len „niekoho, kto má voľný čas“
Pri starostlivosti o blízkeho človeka by rozhodnutie nemalo stáť iba na tom, kto je práve dostupný.
Pred začiatkom spolupráce si overte napríklad:
- skúsenosti s opatrovaním,
- predchádzajúcu prax,
- referencie,
- časové možnosti,
- skúsenosti s konkrétnymi potrebami seniora,
- spôsob komunikácie,
- spoľahlivosť,
- predstavu o tom, čo opatrovanie zahŕňa
A potom sledujte ešte jednu veľmi dôležitú vec:
Ako sa opatrovateľka správa k vášmu rodičovi?
Rozpráva sa s ním alebo iba s vami?
Počúva ho?
Rešpektuje jeho tempo?
Vysvetlí mu, čo ide urobiť?
Pýta sa na jeho zvyky?
Pre seniora je ľudský prístup rovnako dôležitý ako odbornosť a skúsenosti.
Dohodnite si jasné pravidlá.
Dôvera neznamená, že pravidlá nie sú potrebné. Práve naopak.
Pred začiatkom pravidelnej spolupráce by malo byť jasné:
- v ktoré dni a hodiny opatrovateľka prichádza,
- čo presne bude robiť,
- čo do jej úloh nepatrí,
- komu zavolá pri probléme,
- ako bude rodinu informovať,
- ako sa bude riešiť prípadná neprítomnosť,
- kto jej umožní vstup do domácnosti,
- ako sa bude postupovať v neočakávanej situácii.
Senior musí byť súčasťou rozhodovania
Jedna z najčastejších chýb je, keď rodina všetko dohodne bez seniora a následne mu oznámi:
„Od pondelka k tebe bude chodiť pani.“
Pre človeka, ktorý bol celý život samostatný, to môže pôsobiť ako zásah do súkromia.
Ak je to vzhľadom na jeho stav možné, zapojte ho do výberu.
Predstavte mu opatrovateľku.
Nechajte ich porozprávať sa.
Spýtajte sa:
„Ako sa ti s pani rozprávalo“ „Bolo ti s ňou príjemne?“ „Chcel by si, aby prišla ešte raz?“
Pre seniora aj malá možnosť vybrať si a rozhodovať sa, môže výrazne ovplyvniť prijatie cudzej pomoci.
Začnite tým, čo senior prijme najľahšie
Nemusíte prvý deň začať pomocou pri osobnej hygiene.
Pre človeka, ktorý je k opatrovateľke nedôverčivý, môže byť jednoduchšie začať:
- spoločnou prechádzkou,
- nákupom,
- prípravou obeda,
- rozhovorom pri káve,
- pomocou v domácnosti,
- sprevádzaním.
Vzťah sa môže vytvoriť prirodzene
A keď senior zistí, že nový človek mu neberie samostatnosť, ale naopak mu umožňuje zostať dlhšie vo vlastnom dome, jeho postoj sa často môže zmeniť.
A čo obava o majetok a súkromie?
Ani to netreba zľahčovať.
Senior má právo na súkromie a rodina má právo byť opatrná.
Doklady, hotovosť, bankové údaje, cennosti či osobné dokumenty majú mať svoje bezpečné miesto.
Ak má opatrovateľka dostať kľúče, rodina by mala presne vedieť, kto ich má a za akým účelom.
Bezpečná starostlivosť nie je založená na slepej dôvere.
Je založená na overení, jasných pravidlách a postupne vytvorenej dôvere.
Opatrovateľka nemusí nahradiť rodinu
Toto je možno najdôležitejšie.
Prijať opatrovateľku neznamená:
„Už sa o mamu nechceme starať.“
Môže to znamenať:
„Chceme sa o mamu starať tak, aby sme to dokázali zvládať dlhodobo.“
Dcéra môže zostať dcérou.
Syn môže zostať synom.
Nemusia byť súčasne opatrovateľom, zdravotníkom, šoférom, kuchárom, upratovačom a človekom dostupným 24 hodín denne.
Časť praktickej starostlivosti môže prevziať niekto iný.
A rodine môže zostať viac času na to najdôležitejšie – byť so svojím blízkym človekom ako rodina.
Nemusíte sa rozhodnúť na celý život
Ak stále váhate, nezačínajte otázkou:
„Dokážeme mať doma cudziu opatrovateľku?“
Skúste inú:
„Dokázali by sme vyskúšať overenú opatrovateľku na dve hodiny?“
To je oveľa menšie rozhodnutie.
A práve tak sa často začína dobrá spolupráca.
Ako vám môže pomôcť Pomoc s rodičom?
Ak potrebujete pomoc pre seniora, ale máte obavu pustiť do domácnosti človeka, ktorého nepoznáte, nemusíte hľadať naslepo.
Pomôžeme vám:
- pomenovať, akú pomoc senior skutočne potrebuje,
- určiť vhodný rozsah opatrovania,
- nastaviť očakávania rodiny,
- pripraviť otázky na prvé stretnutie,
- hľadať vhodnú a overenú formu pomoci,
- nastaviť začiatok spolupráce tak, aby sa senior aj rodina cítili bezpečne.
Pomoc nemusí začínať veľkou zmenou. Niekedy stačia dve hodiny a prvá dobrá skúsenosť.
Pomoc s rodičom – pomáhame rodinám nájsť riešenie, ktoré funguje v reálnom živote.