Umelá inteligencia dnes dokáže za pár sekúnd spracovať množstvo informácií.
Dokáže pomôcť s administratívou, pripomenúť termín, usporiadať údaje, vytvoriť zoznam úloh či pomôcť rodine zorientovať sa v množstve informácií.
Technológie dokážu monitorovať pohyb seniora, upozorniť na nezvyčajnú situáciu, pripomenúť lieky alebo umožniť rodine komunikovať na diaľku.
A pravdepodobne budú vedieť stále viac.
Je preto prirodzené pýtať sa:
Akú úlohu bude mať v budúcnosti človek v starostlivosti o seniorov?
Naša odpoveď je jednoduchá.
O to väčšiu.
Pretože čím viac činností prevezmú technológie, tým jasnejšie uvidíme, ktoré veci sa automatizovať dajú – a ktoré zostávajú založené na ľudskom vzťahu.
Starostlivosť nie je iba súbor úkonov
Keď sa na opatrovanie pozrieme iba technicky, môžeme si vytvoriť zoznam činností: pripraviť jedlo, pomôcť pri obliekaní, pripomenúť lieky, sprevádzať pri chôdzi, pomôcť s hygienou, zabezpečiť nákup, zaznamenať zmenu zdravotného stavu.
Lenže skutočná starostlivosť vyzerá inak.
Nie iba o tom čo človek potrebuje urobiť, ale aj: ako sa dnes cíti, čoho sa bojí, čo mu robí radosť?
Algoritmus dokáže pracovať s údajmi. Človek pracuje aj so vzťahom.
Senior nepotrebuje iba pomoc. Potrebuje kontakt s človekom.
Vo vyššom veku sa môže sociálny svet človeka postupne zmenšovať.
Odídu kolegovia.
Deti majú svoje domácnosti.
Priatelia bývajú ďaleko alebo už nežijú.
Pohyb sa zhoršuje a senior menej vychádza z domu.
Preto môže byť návšteva opatrovateľky, suseda, sociálneho pracovníka alebo dobrovoľníka oveľa viac než iba „poskytnutá služba“.
Môže to byť jeden z najdôležitejších ľudských kontaktov počas dňa.
Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že sociálna izolácia a osamelosť majú významný vplyv na zdravie a kvalitu života starších ľudí.
Preto nemôžeme budúcnosť starostlivosti postaviť iba na tom, že senior dostane tablet, aplikáciu, senzor alebo robota.
Technológia môže človeka spojiť s druhými. Nemala by však byť dôvodom, prečo za ním človek prestane prichádzať.
Každý senior je iný
Dvaja ľudia môžu mať rovnakú diagnózu, rovnaký vek a dokonca podobný stupeň odkázanosti.
A predsa môžu potrebovať úplne inú pomoc.
Jeden chce zostať čo najviac samostatný.
Druhý potrebuje istotu, že je niekto nablízku.
Jeden má veľkú rodinu.
Druhý žije sám.
Jeden prijme opatrovateľku okamžite.
Druhý potrebuje niekoľko týždňov, kým si k nej vytvorí dôveru.
Napriek tomu umelú inteligenciu by sme v sociálnej oblasti nemali odmietať.
Naopak.
Ak sa používa rozumne a bezpečne, môže pracovníkom aj rodinám ušetriť množstvo času.
Technológia môže prevziať časť práce, ktorá človeka oberá o čas.
A práve v tom môže byť jej najväčší prínos.
Nie nahradiť človeka – ale uvoľniť mu ruky aby jeho čas mohol byť venovaný človeku, ktorý to potrebuje.
AI môže ponúknuť možnosti, môže upozorniť na informácie, ale nemala by však sama rozhodovať o zásadných veciach v živote človeka.
Napríklad:
Má senior zostať doma?
Je pre neho vhodné zariadenie?
Je jeho domácnosť bezpečná?
Akú mieru rizika ešte rodina dokáže prijať?
Ako sa majú rozdeliť úlohy medzi rodinu a profesionálnu pomoc?
Takéto rozhodnutia obsahujú hodnoty, vzťahy, preferencie, dôstojnosť aj konkrétny životný príbeh človeka.
Technológia môže radiť. Zodpovednosť však musí zostať na ľuďoch.
Empatia sa nedá zredukovať na správnu vetu
Umelá inteligencia dokáže vytvoriť empaticky znejúcu odpoveď, ale sociálna starostlivosť nie je iba o slovách.
Je o vzťahu, ktorý vzniká postupne.
Z opakovaných stretnutí, spoľahlivosti, rešpektu a ľudskej prítomnosti.
Pri demencii je ľudský faktor ešte dôležitejší
Človek s demenciou nemusí vždy rozumieť tomu, čo sa deje.
Môže opakovane klásť rovnakú otázku.
Môže odmietať pomoc.
Môže byť zmätený alebo vystrašený.
Niekedy pokojné sedenie vedľa človeka bez toho, aby bolo potrebné hovoriť.
Aj toto je starostlivosť.
Robot môže priniesť pohár vody, ale kto si všimne, že senior potrebuje spoločnosť?
Budúcnosť podľa nás nie je človek alebo AI
Je to: človek + dobrá technológia.
AI môže pomôcť rodine rýchlejšie sa zorientovať.
Technológia môže zvýšiť bezpečnosť seniora.
Digitálne nástroje môžu uľahčiť administratívu.
Robotika môže pomôcť pri niektorých fyzických činnostiach.
Ale v strede systému by mal stále zostať človek.
Človek so svojím príbehom, obavami, potrebami, vzťahmi a právom rozhodovať o vlastnom živote.
Technológie budú stále dokonalejšie a o to dôležitejšia bude ľudskosť.
Čím jednoduchšie bude automatizovať technické úlohy, tým väčšiu hodnotu bude mať to, čo automatizovať nevieme alebo nechceme:
dôvera, súcit, rešpekt, zodpovednosť, ľudský úsudok a skutočný vzťah medzi dvoma ľuďmi.
V sociálnej oblasti preto technológia nemusí byť hrozbou.
Môže byť veľkým pomocníkom, ale mala by mať jasné miesto: „pomáhať človeku lepšie sa starať o človeka“.
Pomoc s rodičom
Aj my využívame moderné nástroje na to, aby sme dokázali rýchlejšie pracovať s informáciami, pripravovať podklady a hľadať možnosti riešenia.
Ale keď rodina rieši svojho otca, mamu alebo starého rodiča, nestačí jej iba zoznam možností.
Potrebuje niekoho, kto sa zastaví a opýta sa:
„Čo sa u vás doma vlastne deje?“
„Čo je pre vás momentálne najťažšie?“
„Čo potrebuje váš rodič?“
A potom spolu hľadať riešenie, ktoré bude fungovať v skutočnom živote.
Preto veríme, že budúcnosť sociálnej pomoci bude technologickejšia.
Ale musí zostať ľudská.